2012 – 2022 

Všetko má svoj koniec a tak aj naše 10 ročné putovanie Intenzívou a 4,5 ročné Plecháčom sa končí… Áno, ak náhodou ešte niekto neviete, tak Plecháč končí… Pýtate sa prečo a tak som sa snažila stručne napísať našu neľahkú cestu Intenzívou, Plecháčom a znamení, ktoré nás doviedli k tomuto neľahkému rozhodnutiu.

Ako všetci viete Intenzíva bola naše 2. ( z troch) detí.. Keď sme sa s Braňom spoločne rozhodli ísť týmto podnikateľským smerom, náš syn Matúško mal iba 9 mesiacov a ja som končila vysokoškolské štúdium.  Nebolo to ľahké, nasťahovali sme sa ako mladá rodina do Intenzívy. Ako jediní „ubytovaní“ sme nemali sociálne zariadenie na izbe, ale iba na chodbe. Obetovali sme veľa z nášho komfortu, ale napĺňalo nás to.  Doteraz si pamätám našu prvú akciu – Deň detí, kde sme ako atrakciu spravili bludisko z trávy, ktorá bola v tom čase asi 150 cm vysoká… A tak si viete predstaviť ako to tu vyzeralo. Vedeli sme, že ak chceme z tejto budovy a areálu niečo vybudovať, musíme tomu venovať 24 hodín denne…. A tak aj bolo. Postupne sme vybudovali vnútornú herňu, detské ihrisko a nielen Stupavčania chodili viac a viac. To nás tešilo a posúvalo vpred… Neskôr sme pociťovali veľký deficit kuchyne a tak sme rozšírili našu prevádzku aj o Park Hotel Intenzíva, kde sme rozbehli kuchyňu… Po troch rokoch však táto budova menila majiteľa a my sme museli celkom náhle našu reštauračnú činnosť ukončiť.. Prišlo to nečakane a bol to pre nás šok, ale po krátkom oddychu, spoločne strávenej krásnej dovolenke (už rozrastení o syna Peťka) sme sa pustili do nového projektu. Investícia do reštaurácie a kuchyne Plecháč v Intenzíve. Bol to risk (a čo nie je) ale oplatil sa. Vrátili sa k nám zamestnanci, a veľmi rýchlo aj vy, naši ctení zákazníci. Často ste sa pýtali, prečo neinvestujeme peniaze aj do budovy zvonku, do sociálnych zariadení… Verte, že ani nás stav budovy netešil a snažili sme sa, ako sme najlepšie vedeli… Ale keď ste raz „iba“ v prenájme, nie je to jednoduché. Snaha o odkúpenie budovy sa bohužiaľ nikdy nestretla s dohodou… Pri každom daždi sme tŕpli, ako to zase poznačí budovu a či to vôbec prežije… Tiež sme to vždy dokázali zalepiť (aj keď je tu nutná investícia zo strany majiteľa, ktorý však investovať do budovy nechcel)… Ustáli sme 2 roky covidu, opatrení, ktoré nám neumožňovali podnikať naplno…Aj v tejto dobe sme prišli s novým nápadom – Leto pod holým nebom… Priniesli sme do Stupavy kultúru, vystupovalo tu veľa slávnych osobností.. Stálo nás to veľa úsilia, „premodlených nocí“ aby vyšlo počasie a aby sme mali z čoho zaplatiť účinkujúcich… Zvládli sme to… No prišiel ďalší rok… Po zdražení všetkých vstupných nákladov od nájmu, cez mzdy, suroviny končiac energiami (zvýšenie energií u nás predstavovalo 20% tržieb) sme si povedali, že asi je naozaj čas posunúť sa. Nebolo to ľahké rozhodnutie. A verte, že sa nám mesiac dennodenne menilo. No myslím, že len silní ľudia vedia spraviť správne rozhodnutia, aj keď nie sú jednoduché.. A my silní rozhodne sme a chceme silní aj ostať do ďalších dní, rokov, desaťročí….

Chceme Vám všetkým, naši milí zákazníci, poďakovať za to, že ste túto cestu išli spoločne s nami, že ste nás podržali keď bolo treba, že ste nám dávali spätnú väzbu, ktorá nám nesmierne pomáhala, že ste nás konštruktívne kritizovali, lebo vďaka tomu sme sa posúvali vpred.

Taktiež chceme poďakovať každému jednému zamestnancovi, ktorý sa spoločne s nami snažil o to, aby bola Intenzíva Intenzívou a Plecháč Plecháčom. Viacerí z týchto ľudí tu pracovalo celý ten čas a to neuveriteľných 10 rokov. Za takúto loajalitu im patrí obrovská vďaka…

Hovorí sa, že niečo sa musí skončiť, aby iné mohlo začať…

Za Plecháč a Intenzívu

Nina s rodinou